Nedávno sme sa s priateľmi rozprávali o tom, ako vnímajú prácu interiérových dizajnérov a architektov. Už vo veľmi malej skupine sme zistili, že sme buržuji, ktorých práca je obyčajným ľuďom vzdialená. Robíme pekné a drahé obrázky. Ževraj nie sme tí, ktorí vedia o procese v stavebníctve toľko ako stavebná firma, dozor, či majster robotník. Sme tí, čo veľa rozprávajú a pijú veľa prosecca. Sme tí, ktorí sa neoslovujú prví alebo sa oslovujú iba v prípade, keď už je katastrofa nezvratná. Väčšina priateľov ani netušila, s čím všetkým sa mohli poradiť a akú pomoc mohli dostať. Vyšlo nám, že stále málo komunikujeme. A keď aj komunikujeme, tak zle. Kreatívne profesie majú pred sebou zásadnú úlohu – prelomiť bariéru nedostupnosti.
Fitness je pekný príklad. Žijeme v dobe, keď je pohyb oslavovaní – bodaj by aj nie. Veď v práci sedíme, chodíme iba autom a cvičíme palcom na displeji. Už vieme, že to nestačí a potrebujeme sa hýbať. Tak hrrr, do fitness centra, naložiť činky, rozhýbať chrbát. Ibaže, aj taká prirodzená vec, ako pohybová aktivita vyžaduje správnu techniku, intenzitu. Nesprávne cvičenie má opačný dopad na zdravie ako očakávame a k tomu je demotivujúce. Ak sa však poradíme s osobným trénerom, ktorý nám ukáže a prevedie nás správnymi technikami – naberá cvičenie iný level. Prináša to výsledky, cítime sa lepšie a sme tak povzbudení v pokračovaní.
Ale. Veľké ale. Komunikácia typu – keď ma bolí zub, idem k zubárovi, keď chcem správne cvičiť idem za trénerom, keď chcem dom, idem za architektom – zjavne nestačí. Ľudia potrebujú osobnú, pozitívnu skúsenosť. Preto sa v prvom rade musíme snažiť, aby boli výsledky našej práce dobré, aby sme o nich hovorili a ukázali ľuďom, v čom je zmysel dizajnu a architektúry.
[Best_Wordpress_Gallery id=”207″ gal_title=”Aprox Architekti – Golem Club”]Kredit- http://www.aprox.sk/ | autor: Ľubomír Mezovský
Foto- aprox.sk
Refs- https://golemclub.sk | @golem_club