Sú požiadavky klienta sväté? Je treba do bodky naplniť jeho predstavy? Kde je hranica? Nuž, to sú otázky, ktoré si každý dizajnér musí zodpovedať sám. Aj v prístupe profesionála sa však dá nájsť extrém. Jedným z nich je dovoliť zrealizovať klientský nezmysel, len aby sa nakoniec o ňom sám presvedčil. Tým druhým je tresknúť výkresmi po stole, otočiť sa na opätku s tým, aby si klient zohnal študenta, ktorý bude iste ochotný podobné čertoviny kresliť. Ďalším môže byť vyhovoriť sa na zlomenú očnú kosť a nenápadne podsunúť ‚istý projekt‘ konkurencii. Akýkoľvek extrém je však príliš jednoduchý. Konzervatívny spôsob je náročnejší – ide pri ňom totiž o trpezlivosť, nervy, čas a nakoniec aj o peniaze. Taká je práca pre ľudí. Každý, kto chce robiť kvalitný dizajn, nech by mal byť akokoľvek svojský, musí poznať úskalia konzervatívneho prístupu. Ten spočíva v tom, že klienta je treba počúvať v každom počasí. Trik geniálneho dizajnéra je urobiť veci podľa seba s tým, aby si klient jeho pohľad vzal za svoj. Táto schopnosť prichádza vekom a skúsenosťami. Ak zlyhajú všetky konzervatívne, pro-klientské spôsoby, potom už môže prísť na rad aj extrém. Sú však aj krásne príklady profesionálneho extrémizmu: Raz v noci, počas krutej búrky, zavolal klient veľmi známemu architektovi a sťažoval sa, že vo vile mu zo stropu kvapká voda rovno na jeho drahý stôl. Nech okamžite príde. A skutočne. Do hodiny stáli pri vile štyria chlapi. Poslal ich architekt, aby mohutný stôl posunuli.
Aj v interiéri tatranského bytu v štýle sedliackeho minimalizmu badať náznaky slušného príbehu. Oplatí sa pozrieť si ho pozorne.
Kredit: http://www.mseman.sk/ | @seman_architekti